Jednota dotyku

Poznáte to určite. Cítite sa emočne, ste smutný, cítite sa sami, potrebujete dotyk. Potrebujete objať. A zrazu sa niekto objaví. Možno nie partner, toho by ste proste len objali.

Prídete k tomu človeku a spýtate sa: "Môžem ťa objať?" ... odpoveď znie: "Áno, iste."

Objímte toho človeka, užívate si blízkosti a začína vám byť lepšie - možno dokonca poviete "Ďakujem".

Teraz si poviete kam tým mierim, veď je to úplne normálne.

Bohužiaľ áno.

O čo tu ide?

Osoba X POTREBUJE objatie. Pristúpi k osobe Y a ponúkne objatie. Nepovie že to je pre ňu, ale príde s ponukou. A pri objatí si berie pre seba, hoci verbálne vyjadrila, že prichádza dávať.

Určite to poznáte z oboch strán. Ako sa pri tom cítite, keď vám niekto ponúkne objatie, ale vlastne si berie?

Málo ľudí si uvedomuje také veci a dokonca náš jazyk je tak nastavený. Počujeme väčšinou len "Môžem ťa objať?", Bez toho, aby bolo zrejmé pre koho to je. Prečo nedokážeme prísť a spýtať sa "Mohol by si ma objať"?

Možno pretože si to neuvedomujeme, že tam je rozdiel, ale aj možno preto, že je tak ľahké dávať. Sme v tom dobrí! Sme najlepší v dávaní. Majstri sveta so všetkými medailami! Aspoň ja som bol, neviem ako vy ..

Prijímanie vyžaduje zraniteľnosť.

Priznanie toho že my potrebujeme. Že teraz je to pre nás. Teraz si dovoľujeme byť slabí a zraniteľní. A to chce silu.

Kde nie je zraniteľnosť, tam je pýcha. Pýcha znamená že ja som v poriadku, ja nič nepotrebujem. Moje indiánske meno je "Ten ktorý dáva". Ja pomáham. Som tu pre vás.

Keď ale dokážeme k niekomu prísť a povedať "Mohol by si ma objať?", Určite ten človek, ktorý tieto slová bude počuť, bude cítiť iný pocit ako keď mu ponúknete objatie, keď to vlastne je pre vás.

Je to ako ponúknuť čokoládu a potom ju zjesť sami :-)

Kto nevie prijímať, tak jeho dávanie nie je dávanie, ale branie.

Neverte ľuďom ktorí nevedia prijímať, že dávajú nesebecky. Nie je na tom nič zlé a nechcem nikomu siahať do svedomia. Ja som tam strávil veľkú časť života. Ako teenager by som sa rozkrájal na kúsky preto, aby niekto prišiel a poklepal ma po pleci a povedal "dobra práca". A samozrejme by som vôbec nedal najavo svoju radosť zo svojej "odmeny".

S kamennou "poker" tvárou, aby sa mi ani nepohol kútik na perách, som si "užíval" onú odmenu. A prečo takto? Pretože som nevedel prijímať. Nič fyzického, musel som na to vždy niečo dať naspäť a nieto chválu, to vôbec.

Takže som vynaložil mraky úsilia v pomoci druhým a "dávanie", aby som dostal svoju porciu pochvaly (nie vždy prišla), a keď už prišla, tak som potlačil ten príjemný pocit.

Tomu sa odborne anglicky hovorí Mindfuck (nebudem prekladať do češtiny) :-)

Pri práci s Kruhom súhlasu, čo je úplne dokonalý systém Dr. Betty Martin, sa naučíte o 4 kvadrantoch. Prijímanie, dávanie, branie a súhlas na branie. Každý kvadrant má úžasné kvality a svoje tiene, ktoré transformujeme magickým slovom "Áno".

Keď ich spoznáte do hĺbky, váš dotyk začne mať jednotu.

Čo teda je jednota dotyku?

Slovo jednota chápem ako súlad medzi myšlienkou, činom a skutkom.

Chcem objať - požiadam o objatie a nechám sa objať.

Nehrám hry a nemanipulujem. Som úprimný.

(prevzaté z: mahalo-centrum.cz)

Začať môžeme praktizovať s objatím a alebo si skúsiť napríklad 3 min hru. (Nájdete na webe Dr Betty Martin, čoskoro budú české titulky.) Raz budete schopní brať do veľkej hĺbky. Pamätám si, kedy Betty povedala na kurze: "Kto dokáže prísť k blízkej osobe a povedať: Mohol by si ma držať v náručí kým budem hovoriť o svojom detstve a plakať?". To si vyžaduje veľkú silu a zraniteľnosť.

Teraz je reč o objatí. Ale predstavte si ako asi prebehne tantrická masáž.

Pepa je emočne hladný a potrebuje sa dotýkať ženy. A pretože bol na kurze tantrickej masáže, tak má čo ponúknuť. Zrazu stretne Marienku, a pretože sa mu páči jej zadoček, počas krátkej reči ponúkne tantrickú masáž. Chcela by si tantrickú masáž? A ona: Áno, určite :)

Aký je Pepa šľachetný muž, dávať masáže a nič za to nechcieť.

Masáž prebieha, ale pretože pozadie Marušky je skutočne veľmi príťažlivé, tak priťahuje nielen pohľad, ale aj ruky mu dajú viac pozornosti. A dotýkajú sa tak trošku inak.

A Maruška to cíti. Vie o čo ide. Ale už je neskoro. Nie je dosť silná aby vstala a povedala: "Heleď, Pepo, pre koho tá masáž je? Vážne pre mňa? "

Ona sa poddá ... "tak nech si siahne, nech si poslúži" ... alebo zmrzne. Nie je to prvá skúsenosť, telo volí to, čo už pozná.

Niekedy si to človek vedome nevšimne, ale pretože naše telo je veľmi inteligentné, tak lepšie než scanner dokáže scannovat naše úmysly. A potom odpovie podľa nich. Pokiaľ má Maruška nejaké traumatické spomienky, táto skúsenosť ju posilní namiesto sľubovaného tantrického liečenia. A ak nemá, tak možno vytvorí.

Pritom stačilo málo.

Stačilo keby Pepa povedal: "Maruška, cítim, že sa potrebujem niekoho dotýkať. Mohol by som Ti dať tantrickú masáž? "

Maruška teraz vie, že to je pre Pepu. A súhlasí. A masáž je úžasná. Pepa si berie a je to čisté, pretože tam je súhlas. A Maruška si užíva to, ako si Pepa berie. Masáž môže byť ešte hlbšia, liečivejšia, transformačná, ako keď je tam klasické dávanie a prijímanie.

Keď sa naučíme autenticky komunikovať naše potreby ohľadom dotyku, náš dotyk bude oveľa kvalitnejší, bude liečivý a môžeme tak druhým skutočne dávať, pretože sme sa naučili prijímať aj brať.

Preložila pre Vás s láskou a úctou Vaša Tantra Egypt